Mám viac chuť do toho života
Volám sa Martin, hovoria mi Sakel, Som narkoman približne 22 rokov. Heroín, pervitín. A čo by som ešte také napísal ... šak to je všetko, ne?
Lebo neviem kde mám začať, či mám začat rozprávat o práci, či pracujem négde, alebo či s kým žijem, o vzťahu vlastne aj to by som ...
Moju prácu v Združení STORM vnímam akože fakt dost pozitívne, jako aj ked ma mrzí to, že sa nemóžem tomu 100 percentne venovat jak by som scel, ale že už normálne mám občas aj také pocity, lebo aj tí ludia okolo, lebo ja som to povedal dokonca aj rodičom.
Tak matke som úplne až tak do hĺbky nepovedal, ale otcovi som povedal vlastne, lebo šak s ním sa móžem o takých veciach rozprávat, jakože tak, že drogy a matka toto radšej nesce počut, nescem jeJ robit nejak zle, ale oni boli nadšení z toho (práca na projekt, pozn redakcie). Aj čo poznám jakože kamaráti aj čo si chodia za mnou vymienat tak šeci ma chvália, je to také, proste aj ja začínam byt už pomaly na seba hrdý, aj ked sa dá povedat, že moc pre to nerobím, ale tak ako doteraz som nerobil nič.
Ja už som nezamestnaný neviem kolko.
Ja toto vnímam ako to, že móžem zúžitkovat svoje vedomosti a svoju prax, čo som nadobudol dlhoročným užívaním drog, že to móžem využit na to, aby som mohol pomóct vlastne nékomu nejakým spósobom. Aj ked nie moc, ale určite mu s tým nejak neuškodím...
Mám z toho dobrý pocit, mna to teší, ako úplne bol by som najradšej, keby som mohol pokračovat, to by bola práca mojich snov, lebo vlastne ja, to je ... asi jediná vec, v ktorej som dobrý – čo sa týk drog a vedomostí o tom, skúseností a keď je taká možnost, že móžem toto využit na néčo, čo vlastne, s čím móžem nékemu pomóct, alebo tak, že na néčo dobré, tak to je super, to som rád.
Ked hovorím ludom, ktorí ku mne chodia o robote, tak im to poviem najprv tak zjednodušene, že proste mením stríkačky a ked už sa začnú jakože o to hlbšie zaujímat a sa pýtajú, tak im začnem vysvetluvat, že vlastne existuje Združenie STORM a že bývajú v parku a tak, spomenem aj Pala (Pavol Vančo, koordinátor KROK VPRED TT, pozn redakcie), že takto som sa vlastne ja k tomu dostal a to, že mám možnost, že som skoro stále, či cez den, či aj cez noc som v kontakte vlastne so všetkými, čo užívajú a vlastne čo STORM má, čo nemóže byt všade, lebo ste časovo obmedzení, tak ja vlastne móžem vymienat stále takto tie striekačky a tak a tie poradenské veci a tak, hlavne teraz v poslednej dobe som to začal úplne využívat, že dost sa ma začali vypytovat ludia, čo ku mne chodia na takéto veci a som úplne rád, že im móžem poradit. Som si naštuduval tí letáky a všetko a takto im to postupne tým ludom vysvetlím. A potom im už vlastne len odpovedám na otázky, čo sa pýtajú, ale každého to zaujíma jakože.
A ked sa ma pýtajú na stormácky terénny tím – Palo, Majka, Zuzka, Orsa, im hovorím, že úplne že super, lebo já som taký typ človeka, že ja nigde nezapadnem aj preto som vlastne dlho nikde nepracoval, lebo vždy to bolo tak, že ten kolektív, aj ked bol v pohode, potom už postupom času ma tam négdo spoznal, že som narkoman, tak ma tam začali ohovárat a už mali ostatní aj predsudky a úplne ináč na mna pozerali a ja som sa nevedel uvolnit pri tých ludoch, ja proste pri žádnych ludoch, ja čo nepoznám sa nedokážem uvolnit. Ja som taký typ človeka proste, ja som úplne maximálny introvert. A medzi vami ja som takýto problém nemal, já kým sa človeku nejakému otvorím, tak to trvá dlho, fakt dlho. A tu já sa cítim fakt výborne, jak keby som bol normálne medzi kamarátmi. A to ma úplne že maximálne teší, hlavne to, že si nemusím príklad vymýšlat to, že prečo som neprišiel do práce a hento toto.
Kebyže chodím do normálnej práce, tak nemóžem im povedat, že mal som krízu, hento toto, ale normálne móžem a to sa mi páči, že móžem hovorit pravdu a všetko, čo si myslím a tak a aj to, že to rozoberáme a vždy, jakože hlavne Palo mi dal tolko, jak mi doteraz žádny človek nedal, jakože fakt. Aj to, že ma usmernuje takým štýlom, že proste on mi to poví takým štýlom, že nehovorí mi, že robím néčo zle, jako vždy mi poví, že to robím dobre, ale dá mi možnost, dá mi na výber, aby som to mohol urobit ešte lepšie. A to sa mi páči celkovo, ten prístup, aj tí baby jako ja ich vóbec nepoznám, ja som sa so žiadnou z nich nejak dlhšie nerozprával, akurát čo som bol raz na teréne, dokonca si nepamätám mená, to nech mi nigdo nemá za zlé, lebo jakože no ... A úplne mám pocit, že vóbec sa nehambím. Ja sa hambím šade.
Pred každými ludmi ja sa stále sa hambím. Ale tu sa vóbec nehambím.
Ked som s tímom v teréne, nevim nejak špecifickejšie opísat svoj pocit, ale jakože je to dobrý pocit. Vždy négdo príde koho poznám a jako už len to, jako oni sa mi nesmejú alebo tak, jakože ale vymeníme si úsmevy a mne sa to páči. Je to dobré. Ja mám z teho pozitívny pocit. Jako neny tam určite, necítim z nékeho strany, že by négdo príklad závidel, to nemóžem povedat, ale že by mi négdo, jak by som to povedal, že by négdo škodoradostne to myslel, lebo z človeka cítiš, príklad v tejto komunite, čo sme my, narkomani, tak jakože šeci sa ohovárajú, hento – toto, to už jakože patrí k tomu vždy, aj ked négdo sa usmeje, alebo tak, tak néčo za tým úsmevom je. Néčo také, že néčo proste negatívne, tak. A v teréne ako všetko že úplne v pohode si myslím. Si myslím, že necítim s tých ludí nič negatívne. Neviem to povedat lepšie.
Ak to porovnám s tým, ked mením u seba doma, je tam odlišnost. V teréne to vyzerá tak, že ozaj pracujem. Je to iné, lebo oni už len v tom, každý vidí, že ja som neny schopný chodi négde do práce, ale iné je, že šeci ma berú, vidia ma v práci. Akože ja to nevnímam ako prácu, ale oni to vnímajú ako prácu. No a už len to, že Sakel je v robote, že Sakel robí, de to napísat, alebo néčo také v tomto zmysle. A doma je to také, že doma. Proste ked prídu na návštevu a tak. Ale už sa stalo aj to, že proste si vymienajú na mna číslo a už prišli aj takí ludia za mnou, čo som ešte v živote nevidel. Néktorí ma aj poznali, ja som si teda nevedel spomenút, že odkial by som ich mohol poznat, tak som im jako vymenil stríkačky a sa mi páčilo, že ešte sa ma opýtali, či treba aj kód povedat?
Spočiatku som si myslel, že mi bude vadit, lebo ja som povedal všetkým, že ked budú potrebuvat naozaj, že aj v noci móžu a jako dost často sa mi to stáva a velmi často sa mi stáva, že nevymenia vlastne tie stríkačky, že ich potom musím kupovat a jako rozdám, ale v tom ja nevidím vóbec žádny problém, a hlavne to, že mi to nevadí, že za mnou chodia. Som rád, lebo ja vidím na nékerých tých ludoch, že im strašne pomóžem. Fakt. Im to tak pomóže, lebo néktorí majú problém s tým, že pichat, lebo ten druh inzulínek, ten čo predávajú príklad na Linčánskej, nie to čo vy vymienate, tak to sú väčšinou od novoty už tupé. A ked ju použije, že skúša, sa pára príklad už tretí krát, tak už nemá šancu prepichnút tú žilu. A ked má tú jednu, tak, kolko rázy vystrekne proste a jakože to ... je to rozdiel proste, no. Vidím to, že za málo úsilia môjho robím velkú pomoc a práve preto mi aj nevadí, že hocido, aj keď teho človeka nepoznám, zavolá mi v noci, tak ja mu nemám problém to vyhodit z okna a spím dalej, alebo tak. Je to dobré, mne sa to páči. Fakt.
A viacerí chalani mi hovorili, že by chceli robit to isté. Tiež menit.
Ak by som mal porovnat obdobie, ked som ešte nepracoval na projekte Ľudia z Komunity z dnešným dnom, tak by sa mi toto tažko opisovalo, lebo všetko je iné u mna odtedy. A myslím, že som o tom už hovoril predtým. Predtým som bol prázdny človek a teraz som prázdny, ale nie až tak. Mávam aj také, neviem, predtým som zo sebou nič nerobil, bol som tak, nastavený, že fetovat, zomret a hotovo. Pokoj. Ale teraz som tak, že sa vo mne pomaličky, jako nerád o tom hovorím, lebo vyznie to úplne nejak ... proste jak nejaká sebarealizácia vo mne jak keby sa pomaličky prebúdzala, alebo tak, že neviem, troška som ožil, no ... Je to také. Aj to, že vlastne nemóžem povedat, že ma Palo donútil, ale on dopomohol k tomu, aby som já bol schopný príst aj ked som to mal tažké nékam sa dostavit, proste čo, ja som dovtedy nemohol a úplne som kašlal na všetko a teraz už jakože vnímam na sebe, že nekašlem. Že je vec, ktorá ma aspom v néčom napĺna, na ktorú nekašlem a to človek potrebuje. Jako vtedy ja som nemal nič. T
Teraz mám viac vecí, ktoré ma držia akože pri živote. Mám viac chut do toho života.
Príklad mám toho psíka a také veci, ako mám rodinu, mal som aj predtým rodinu, ale to čisto len sklamania a tak, také ... no ... Je to iné. Neviem povedat jak proste, ale je to iné jak vtedy. Neviem presne úplne teraz zobrazit pocit toho jak som sa vtedy cítil, ale viem, že na hovno. No.
A na záver by som chcel ešte opísat jednu situáciu. Pred časom som jednému kamošovi hovoril, že robím v STORMe a nescel mi verit. V tejto situácii som sa cítil velmi dobre, lebo to je jeden z tých ludí, čo verí tomu, že kašlem na robotu, že ja do práce proste to je jedno. A už len to mu neišlo do hlavy, že ja néčo robím, aj ked som mu vysvetloval, že to neny nejaká zložitá robota. Bolo to pre mna príjemné dokazovat, že to je pravda.
Pre mna to bolo príjemné v tom zmysle, že som si nevymýšlal.
Takže ak to čítaš, chcem ti povedat, neboj sa povedat o sebe, čo ta trápi a s čím sceš pomóct, alebo tak. Nebudz zakonzervovaný proste, lebo fakt ludia zo STORMu ti dokážu pomóct v niektorých veciach. Toto sú aj tie veci, že ked sa ma volado pýta, že o čom to je a tak, spočiatku, ked som to ešte tak nerozvetvil, vlastne jak to funguje, tak si začali šete niektorí ludia myslet, že to je o tom, že STORM jak keby títo ludia v teréne chceli od nás, aby sme prestali fetovat. Ale to neny o tom. Ja to vždy vysvetlujem, že to neny o tom. Každý nech si robí čo chce, ludia, čo menia na výmene narkomanov berú ako ludí a o to im ide, že my sme normálne LUDIA. Tak jak ostatní. Négdo pije kávu, négdo ... každý má néčo. To svoje. A príklad, samozrejme jedno z druhým to ide, že človek si vytvára problémy či už sociálne veci, hento toto, lekárske, zdravotné a tak a fakt sa neboj.
Neboj sa povedat o svojich problémoch.Práve títo ludia sú tu na to, že fakt ti pomóžu.
Ak Vás zaujali aktivity združenia a chcete ich podporiť – môžete tak spraviť cez https://zdruzeniestorm.darujme.sk/zdruzenie-storm/
3P- práca, pomoc, podpora´ je podporený z programu ACF- Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014 –2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
